Náročné? Áno. Vyplatilo sa to? ÁNO!

Na ďalší deň som zobrala na ruky 1 z mačiatok. Bolo to to, ktoré malo aj bielu farbu. Neviem v tom ma niečo napadlo a povedala som si, že ťa nedám a ty budeš moje mačiatko. Teda pozrela som sa, že čo to je bola to mačička. Už hneď som si ju osvojila a dala jej také normálne najviac vyskytujúce sa meno : Micka. : ) V nedeľu som išla domov. Dedo bol rád, že som si beriem domov, lebo vedel, že bude v dobrých rukách. Cestovanie autom bolo zábavné, Micka sa asi bála lebo mi dala hlavu pod pazuchu a nechcela sa pozrieť von. Zabalila som si ju do bundy a pokračovali sme. Cesta trvala 10 minút, takže žiadne dlhé cestovanie. Konečne sme dorazili domov. Mamina ma privítala, no nevšimla si čo to tam mám zabalené. : ) Po pár sekundách som jej ukázala, čo to tam mám zabalené. Usmiala sa a povedala mi, že si ju nemôžeme nechať, v žiadnom prípade.

Jasné, musela som využiť svoj vyjednávací talent. : ) „ Mami, neboj Asta si zvykne, daj mi pár dní a uvidíš ja niečo už vymyslím.“ Dobre dohoda znela jasne pár dni, alebo sa s mačiatkom rozlúčim, hádam je to jasné, že už by som ju nedala za nič. : ) Doniesla som ju dnu. Rodičia mi ju nechceli dovoliť dnu, ale keď, že už tak chcem tak nech ju vykúpem. Ja som súhlasila, bolo to nutné a najmä mala som šťastie, že som mala doma šampón pre mačiatka, lebo keď kúpem morčatka tak to musím, len s takým šampónom. Mačička z vonku nemá čo robiť neokúpaná dnu a jasne, že bude so mnou spať. Tak dala som ju do vane. Začala žalostne mňaučať a vtom ako som pustila vodu ... tak som hneď vedela, že sama to nezvládnem. Zavolala som brata. On ju držal a ja som zmývala šampón. Tak nejako sme to zvládli. : ) ... strčili sme ju do uteráka a poctivo tam ležala, kým aspoň troška neuschne.

Na večeru Micka dostala kúsky salámky a potom sme sa vybrali hore do mojej izby. Ľahla som si a ju som si položila pod paplónik k nohám. Spala ako dudek. : ) Čudujete sa po takom dni a k tomu ešte kúpeľ. : ) Tak na druhý deň to prišlo. Držala som ju na rukách a Asta pri mne. Mačka prská a pes breše. Neukludnili sa ani na druhý deň a ani na ďalší a ďalší ... . V tom som si povedala, áá ja to risknem dala som Micku na zem. Asta pribehla a nič...začala ju oňuchávať, vedela som, že jej nič neurobí, nie je vedená ubližovať a trhať, ale mala som skôr iné obavy. Astula ale bola taká, že to bolo niečo nové tak Micke nedala pokoj. Raz oňuchávala, raz postrkovala ... stále za ňou chodila a Micka sa rozbehla a už bolo zle ...brechala ako o život, keď vyskočila na strom ale tam, kde ona nemohla. Niekedy, sa to zdalo tak, že to zvládneme ale niekedy som mala pocit, že to nezvládneme. Asta mala 7 rokov, vždy bola sama .. žiadna mačka, žiadny pes. Ona bola pán a teraz nasáčkujem jej tu Micku...každý hovoril, že sa to nedá, musia byť odmalička. Chcete vedieť ako sa to naozaj skončilo?

Tak ja vám to teda prezradím ... Asta ako ten najvernejší priateľ človeka, pochopila, že pánička ju bude vždy najradšej a že ona tu ako pán aj naďalej ostáva. Prijala Micku medzi seba a stali sa z nich dobrí kamaráti. Nikdy by som neriskovala, keby som tam mala nejaké iné plemeno, ale zlatý retriever je už sám o sebe mierumilovný a dobrácky psík. Asta má teraz 8 rokov a Micka krásny 1 rôčik. : ) No ja si myslím, že preto to tak dobre skončilo, že Aste som nedala najavo, koho mám radšej a koho nie. Vždy keď som prišla zo školy privítali ma, pohladkala som obidve, pomaznala sa s nimi. Asta teraz cíti, že ona bude najstarší miláčik rodiny. Nakoniec sa to podarilo a som veľmi rada, že ich mám!

PS: Prikladám foto, ako znak krásneho priateľstva medzi psíkom a mačičkou.

Přidal uživatel "kathrinca" - přidáno 100 bodů